BLOG

Aktualizovali sme naše etické podmienky o ďalší bod:

Nepracujeme (a nechceme pracovať) pre štát a štátne inštitúcie.

Dôvo dy sú ako ekonomické, tak etické a špeciálne kvôli tým druhým nás veľmi mrzí, že sme toto oficiálne rozhodnutie nespravili už skôr:

1. Štát nepokladáme za seriózneho a rovnocenného partnera

Štát vynucuje svoje zmluvy z pozície sily a nie sme schopní sa s ním dohodnúť na obojstranne výhodnom kompromise. Štát síce argumentuje, že má oporu v zákonoch, je ale zjavné, že uvedené zákony týkajúce sa verejného obstarávania sú napísané v jeho prospech.

2. Verejné obstarávania v štátnej sfére špeciálne v oblasti IT sú veľmi skorumpované

Naše ponuky boli v minulosti opakovane zneužité ako ‚krycie‘, aby bolo dosiahnuté minimálne množstvo dodávateľov v súlade so zákonom. Väčšina štátných tendrov končí v rukách pár politicky spriaznených firiem, ktoré si za nemalú províziu kontrahuju ďalšie firmy, ktoré to reálne spravia.

Toto správanie pokladáme za vysoko demotivujuce a veľmi neférove.

3. Verejné obstarávania sú extrémne byrokratické

Je bežné, že štátna inštitúcia vyžaduje predložiť množstvo dokumentov od ďalších štátnych inštitúcií, ktoré si nedokáže zaobstarať sama napriamo. Doba na dodanie týchto dokumentov je veľakrát 30 dní, pričom doba na podanie všetkých materiálov do verejného obstarávania je podstatne kratšia, takže sa to bez špeciálneho urgovania a doprosovania nedá stihnúť (a vzniká priestor pre úplatky/korupciu).

Byrokracia v štátnej sfére je niekedy tak dramatická, že ju dokážu vo verejných obstarávaniach prekonať len najväčšie a najdrahšie firmy, takže sa štát úplne pripraví o cenovo najzaujímavejšiu ponuku menšej firmy a vyberie nakoniec úplne najdrahšie riešenie. Stalo sa nám, že naše náklady na vytvorenie ponuky dosiahli objem samotného štátneho projektu, ktorý bol predmetom sútaže.

Z tohto dôvodu vstupovať do verejných obstarávaní je pre nás veľmi neekonomické.

4. Štát sa nechová ekonomicky

Súvisí to s tým, že štátni úradníci na rozdiel od súkromných firiem nerozhoduju o svojich vlastných peniazoch – ich rozhodovanie je preto často veľmi neekonomické, pripúšťajúce neúmerný stupeň byrokracie.

Štát má „neobmedzené zdroje“ na právnikov, či pripomienkovanie zmlúv. Súkromné firmy sú ekonomicky motivované dohodnúť sa rýchlo a pružne na obojstranne výhodnej zmluve, v opačnom prípade sa to totiž na oboch stranách môže neúmerne predražiť. Štát musí nasledovať „literu zákona“ a toto správanie častokrát s ekonomickým rozhodnutím nemá nič spoločné.

Pre nás ako firmu je ťažké spolupracovať s biznis partnerom, ktorý nemá ekonomickú motiváciu sa čo najrýchlejšie a najskôr dohodnúť, lebo má prakticky neobmedzené zdroje.

5. Verejné obstarávanie nezohľadňuje reputáciu dodávateľov

Často je kritériom hodnotenia ponúk výhradne len cena, a aj keď nie, tak obstarávateľ prakticky nemá možnosť hodnotenia ponúk na základe reputácie dodávateľa (čo je veľakrát jediný dôvod na základe ktorého si súkromna firma vyberá inú súkromnú firmu). Súťaže následne vyhrávajú neznáme schránkové firmy bez reputácie (čo sa bežne deje aj pri projektoch za milióny eur!). Obstarávateľ má síce možnosť vyžiadať si vysvetlenie nízkej ceny, ide avšak len o formalitu, ktorá ťažko zabráni uzatvoreniu zmluvy.

Kedže zohľadňovať reputáciu vo výberovom konaní je veľmi ťažké a štátna inštitúcia chce napriek tomu konkrétneho dodávateľa, veľakrát verejné obstarávanie skončí s veľkými množstvom nezmyselných podmienok – napríklad na vytvorenie webovej stránky štátna inštitúcia vyžaduje, aby to riadil človek s Prince2, analyzoval človek s OMG UML, na bezpečnosť dohliadal človek s CISSP a grafiku navrhoval človek s doktorským vzdelaním. Všetky tieto kritéria drasticky navyšujú celkovú cenu projektu a v konečnom dôsledku štát jednoduchý projekt niekoľkonásobne preplatí.

Naša spoločnosť nechce nijako participovať v akomkoľvek článku tohto byrokratického procesu, ktorý okráda daňovníkov.

6. Štát permanentne a vytrvalo zhoršuje podnikateľské prostredie

A hádže podnikateľom „polená pod nohy“ (nielen IT firmám), zvyšuje alebo zavádza nové dane, vynucuje najrôznejšie odvody a poplatky a zvyšuje neúmernu byrokraciu.

Ak by náš ľubovoľný biznis partner menil dohodnuté zmluvné podmienky tak často a v takom rozsahu ako štát, tak s ním ako firma už dávno vypovedáme a rozviažeme zmluvu.

7. Komunikácia so štátom je veľmi neflexibilna a pomalá, nefunguje podávanie sťažností

Sme svedkami toho ako štátne inštitúcie neplnia lehoty dané zákonom (napríklad pri poskytovaní rôznych výpisov), pričom samozrejme nemajú problém uvaliť pokuty na občanov a firmy, ktoré sa akokoľvek oneskoria (napríklad v platení DPH) a zverejňovať ich na čierne listiny. Podávanie sťažnosti je rovnako byrokraticke a častokrát končí v čiernej diere.

Toto správanie zo strany štátu vnímame ako značne schizofrenické, znemožňujuce sa zúčastňovať verejných obstarávaní.

8. Verejne vystupujeme voči neefektívnemu štátnemu boju proti cyberzločinu a cyberterorizmu ako aj štátnym inštitúciám dotovaných zo štátneho rozpočtu na to určených (viac informácii v našom blogu „Pohľad na IT bezpečnosť a súkromie z pohľadu ekonomického pragmatika alebo v anglickej prezentácii), ktoré by sa na voľnom trhu reálne neuživili a pokladáme ich za zbytočné.

Pokladáme za eticky nekonzistentné kritizovať štát a súčasne preň pracovať.

9. Netolerujeme štátom podporovanú digitálnu diktatúru.

Európsky súdny dvor vyhlásil kontroverzný „data retention“ zákon, ktorý umožňuje celoplošné špehovanie všetkých občanov, za nezlúčiteľný s Chartou základných práv EU.

Na Slovensku tento zákon ale stále platí a bol schválený bez akejkoľvek verejnej širšej diskusie.

Podobne pred nedávnom štátna inštitúcia SIS podala zvrátený návrh na odpočúvanie akejkoľvek šifrovanej komunikácie.

Pokladáme za nemorálne pracovať pre inštitúciu, ktorá stále toleruje, či dokonca z vlastných radov navrhuje zákony podporujúce diktatúru.

Pokým zdieľate niektoré z našich hodnôt a názorov, neváhajte sa k nám pridať.