Zhrnutie

Stav k 20. augustu 2026. Kauza sa vyvíja, text budeme dopĺňať.

Sedemnásteho augusta 2026 nadobudol účinnosť zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri. O dva dni neskôr bolo jasné, že si ktokoľvek na svete vie bez prihlásenia, bez elektronického občianskeho preukazu a bez zaplatenia jediného centa stiahnuť rodné číslo, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu a vlastnoručný podpisový vzor ľubovoľného slovenského konateľa alebo spoločníka.

Médiá to opísali ako trapas, chybu implementácie, zlyhanie štátneho IT. Nie je to nič z toho. Je to presne to, čo v nezmyselnom, súkromie ohrozujúcom zákone stojí napísané — a dopadá to na každého podnikateľa, konateľa a spoločníka na Slovensku. Nižšie ukážeme paragraf, ktorý to nariaďuje.

Že to má oporu v zákone, nie je obhajoba — je to priťažujúca okolnosť. Ten zákon je vecne chybný a jeho prijatie bolo veľmi zlé rozhodnutie. Chráni rodné číslo v jednom odseku a o dva ďalej prikazuje zverejniť dokument, ktorý ho obsahuje. Chybu v kóde opravíte patchom; toto niekto vedome napísal do paragrafu a parlament to odhlasoval. Zverejnené údaje sa dajú triviálne zneužiť, zneužitie sa nedá vystopovať a spôsobenú škodu už nikto nevezme späť — rodné číslo je doživotné. Rozoberáme to v kapitole 4 bod po bode.

Za jedenásť rokov sme na tomto blogu popísali, ako súkromie občanov ohrozuje tajná služba, ako ho ohrozuje KYC, ako sme vedeli stiahnuť COVID certifikát ľubovoľného Slováka len preto, že sme poznali jeho rodné číslo — teda presne ten údaj, ktorý štát práve plošne zverejnil.

A pridávame k tomu nové zistenie: Ministerstvo financií nám 18. augusta 2026 písomne potvrdilo, že pri zákone o e-faktúre nikdy nevykonalo posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov, nekonzultovalo Úrad na ochranu osobných údajov a neurobilo test proporcionality. Systém, ktorým bude od roku 2027 pretekať každá faktúra každej slovenskej firmy, teda z hľadiska súkromia neposúdil nikto — okrem SIS, ktorá si preň pre seba vybavila výnimku.

Sme presvedčení, že najväčšou hrozbou pre súkromie občanov na Slovensku je dnes samotný štát. Nie hackeri, nie korporácie, nie cudzie spravodajské služby — štát, ktorý súkromie reguluje, vyníma sa z vlastných pravidiel a za ich porušenie nenesie žiadne dôsledky. Nasleduje jedenásť rokov dôkazov.

Obsah

1. 2015: tajná služba
2. 2019: KYC ako honeypot
3. 2021: rodné číslo ako univerzálny kľúč
4. 2026: štát zverejnil rodné čísla sám. Všetkým.
5. Nový dôkaz: štát si to riziko ani raz nespočítal
6. A to je len jedna tehla: regulačný perimeter 2025–2029
7. Toto sme popisovali už v roku 2019
8. Paradox: autor GDPR je najväčší narušiteľ súkromia
9. Čo s tým: nespoliehajte sa na štát — vrátane konkrétnych krokov pre konateľov

1. 2015: tajná služba

V júli 2015 sme publikovali článok s nadpisom „Máte strach o Vaše súkromie? Bojte sa SIS.“ Bol napísaný po tom, ako sa z vyhackovaných serverov talianskej spoločnosti Hacking Team vysypala e-mailová komunikácia so slovenskou tajnou službou o nákupe špehovacieho softvéru.

Fakty z toho článku stoja za pripomenutie:

• SIS opakovane predložila návrh na odpočúvanie akejkoľvek šifrovanej komunikácie všetkých občanov. Stiahla ho až po občianskom odpore a rozporovom konaní.
• 15. septembra 2014 WikiLeaks zverejnili, že Slovenská republika nakúpila 39 licencií softvéru FinFisher za viac než 5 miliónov EUR. FinFisher je nástroj postavený na 0-day zraniteľnostiach, ktorý používajú diktatúry na sledovanie disidentov. Úrad vlády to odbil vetou, že WikiLeaks majú „kvalitu na úrovni jedna pani povedala“.
• Z leaknutých e-mailov vyplynulo, že sprostredkovatelia SIS pozvali do Bratislavy zástupcov Hacking Teamu aj Gammy. SIS teda špehovacie riešenie reálne vyberala — porovnávala ponuky dvoch firiem, ktoré obe dodávali diktátorským režimom.
• SIS má u všetkých mobilných operátorov priamy prístup ku komunikácii. Súdny príkaz síce potrebuje, ale reálne ho takmer vždy dostane.

Poučenie z roku 2015: štát si obstaráva útočné schopnosti proti vlastným občanom, popiera to, a keď mu to niekto dokáže, spochybní zdroj.

2. 2019: KYC ako honeypot

O štyri roky neskôr sme písali o inej vrstve toho istého problému — o regulácii KYC/AML, ktorá núti milióny ľudí odovzdať fotku pasu, doklad o adrese a selfie s dokladom súkromným firmám s rôznou úrovňou zabezpečenia.

V tom článku sme popísali konkrétnu ponuku z darknetového trhoviska Dread. Predajca s prezývkou ExploitDOT predával KYC dokumenty používateľov veľkých kryptoburz. Náš kolega ho oslovil a dostal cenník: 15 USD za dokument, 45 USD za kompletnú identitu (pas alebo občiansky, doklad o adrese, selfie s dokladom), minimálny odber 100 identít za 4 500 USD. Predajca bol ochotný použiť escrow.

Záver bol jednoduchý a platí dodnes: ak ste niekedy prešli KYC procesom burzy, ktorá bola vyhackovaná, vaše súkromie je kompromitované. Nedá sa to vziať späť. Doklad totožnosti sa nedá „zmeniť ako heslo“.

KYC pritom nefunguje ani na to, na čo sa tvári. Recenzovaná analýza Ronalda Pola „Anti-money laundering: The world’s least effective policy experiment?“ (Policy Design and Practice, 2020) vyčíslila, že režim boja proti praniu špinavých peňazí ovplyvní menej než 0,1 % kriminálnych financií, pričom náklady na compliance prevyšujú zaistené kriminálne prostriedky viac než stonásobne. Cena je istá, prínos je štatistická chyba. Podrobne sme to rozobrali aj v článku Prečo aj napriek GDPR prichádzame o súkromie a slobodu.

3. 2021: rodné číslo ako univerzálny kľúč

V auguste 2021 sme zverejnili analýzu, v ktorej sme kompletne rozobrali európske COVID-19 vakcinačné certifikáty. Toto je časť, ktorú si treba zapamätať pri čítaní zvyšku článku.

Reťazec bol takýto:

1. Aplikácia eHranica umožňovala komukoľvek, kto poznal rodné číslo zaočkovanej osoby, nastaviť tejto osobe nový kontaktný e-mail a telefónne číslo.
2. Na tieto nové kontakty si potom útočník nechal poslať európsky vakcinačný certifikát tejto osoby.
3. Rodné číslo nebolo treba nikde ukradnúť. Slovenské rodné číslo má tvar RRMMDD/XXXX a musí byť deliteľné jedenástimi, čo pri známom dátume narodenia necháva rádovo 910 platných kandidátov. Vygenerovali sme ich skriptom — dokopy asi 30 miliónov — a overili cez verejný portál portaludzs.sk, ktorého službu „Overenie poistného vzťahu poistenca“ chránila obíditeľná CAPTCHA.
4. Dátumy narodenia politikov sú na Wikipédii. Dátumy narodenia bežných ľudí sú na sociálnych sieťach. A dátumy narodenia všetkých vlastníkov nehnuteľností na Slovensku sú v katastri.

Rodné číslo teda fungovalo ako univerzálny autentifikačný kľúč k zdravotným údajom občana. Nie ako identifikátor — ako heslo. Zraniteľnosť sme nahlásili CSIRT 30. júla 2021 o 18:23, potvrdenie prišlo 2. augusta a oprava 9. augusta. Kompletný technický report je verejný.

Odmenou za to bolo trestné oznámenie od NCZI a séria vyhlásení, ktoré sme museli bod po bode vyvracať. Nebolo to prvýkrát — o rok skôr sme našli únik databázy pacientov testovaných na COVID-19 v aplikácii Moje ezdravie.

Zapamätajme si teda vetu, ktorú štát v roku 2021 poznal, lebo sme mu ju napísali čierne na bielom: kto pozná rodné číslo občana, dostane sa k jeho citlivým údajom.

A teraz to najdôležitejšie. Všetko doteraz bola predohra — jednotlivé systémy, jednotlivé zlyhania, jednotlivé roky. To, čo sa stalo v auguste 2026, patrí do inej kategórie. Štát nemusel nikto vyhackovať, nič nikde nepretieklo, žiadny útočník sa nenamáhal. Zverejnil tie údaje sám, dobrovoľne a na základe zákona, ktorý si na to sám napísal.

4. 2026: štát zverejnil rodné čísla sám. Všetkým.

4.1 Čo sa stalo

Od 17. augusta 2026 beží nový obchodný register podľa zákona č. 29/2026 Z. z. Portál Živé.sk ako prvý upozornil, že cez verejne dostupné dokumenty zbierky listín sa dá dostať k rodným číslam, úplným adresám trvalého pobytu, vlastnoručným podpisom, podpisovým vzorom a číslam občianskych preukazov fyzických osôb.

Bez elektronického občianskeho preukazu. Bez preukázania právneho záujmu. Bez poplatku. Bez akéhokoľvek záznamu o tom, kto si čo stiahol. Jediná prekážka je štvormiestny overovací kód, ktorý stačí prepísať. Taký kód dnes prečíta ktorákoľvek súčasná AI okamžite a prakticky bezchybne — rozpoznať štyri znaky z obrázka je úloha, v ktorej stroje prekonali človeka pred rokmi a dnes ju zvládne aj bežne dostupný multimodálny model za zlomok centa. Je to teda ochrana, ktorá zastavuje ľudí, nie automaty. Človeku, ktorý si chce pozrieť zopár listín, prekáža. Skriptu, ktorý ich chce stiahnuť všetky, nie.

Na to, aby tieto údaje unikli, nebolo treba útočníka, zraniteľnosť ani jediný riadok exploitu — stačila novela. Doteraz platilo, že o časť listín bolo treba požiadať a po overení totožnosti prišli do elektronickej schránky. Teraz sú vonku. Pre všetkých naraz.

4.2 Nie je to chyba portálu. Je to chyba zákona.

Toto je jadro celej veci a v mediálnom pokrytí sme to zatiaľ nikde nevideli. Otvorme si zákon.

§ 6 ods. 1 — formálna publicita:

„Zapísané údaje a dokumenty uložené v zbierke dokumentov sa sprístupňujú každému bez potreby preukázania právneho záujmu. Zapísané údaje a dokumenty uložené v zbierke dokumentov sú zverejnené na webovom sídle špecializovaného portálu (…) bezplatne.“

§ 100 ods. 2 — čo sa nezverejňuje:

„Podľa odseku 1 sa nezverejňuje a) rodné číslo, b) bydlisko, c) iný identifikátor zahraničnej fyzickej osoby (…), d) údaje o konečnom užívateľovi výhod, e) údaje o zaistení majetkovej účasti.“

§ 107 ods. 1 — výnimky zo sprístupňovania:

„Ak registrový súd vydáva dokumenty podľa § 105 ods. 1 písm. a) a b), rodné číslo (…) sa nesprístupňuje.“

Zákonodarca teda rodné číslo a bydlisko chránil. Dvakrát, na dvoch miestach, výslovne. A potom napísal tretie ustanovenie:

§ 100 ods. 3:

„Dokument sa po uložení do zbierky dokumentov bezodkladne zverejní spôsobom podľa § 6 ods. 1 (…) Dokument podľa prvej vety sa zverejní aj vtedy, ak obsahuje inak nezverejňované údaje; práva podľa osobitného predpisu nie sú dotknuté.“

Prečítajte si tú vetu ešte raz. Dokument sa zverejní aj vtedy, ak obsahuje inak nezverejňované údaje.

Ochrana rodného čísla podľa § 100 ods. 2 a § 107 ods. 1 platí na výpis. Na dokument v zbierke listín je výslovne zrušená. A pretože § 34 ods. 1 písm. g) ukladá do zbierky okrem iného podpisový vzor konateľa vlastnoručne podpísaný v prítomnosti notára, štát nezverejňuje len rodné číslo — zverejňuje aj overený vzor podpisu tej istej osoby.

Toto nie je bug. Toto nie je zle nakonfigurovaný portál. Toto je vedome napísaná výnimka z vlastnej ochrannej klauzuly, ktorá prešla celým legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým konaním, vládou aj parlamentom. Poslanci schválili text, ktorý na jednej strane hovorí „rodné číslo sa nezverejňuje“ a o odsek nižšie „a zverejní sa aj vtedy, keď sa nezverejňuje“.

Rozdiel medzi chybou a zámerom je pritom podstatný. Chybu opravíte patchom. Toto sa dá opraviť iba novelou zákona.

Prečo Úrad na ochranu osobných údajov hovorí opak — a prečo majú pravdu obaja

Tu treba byť presný, lebo dozorný orgán tvrdí niečo iné než my. Úrad hovorí, že zákon zverejňovanie rodných čísel neumožňuje a listiny mali byť anonymizované. My hovoríme, že zákon ho v jednom ustanovení výslovne prikazuje. Vyzerá to ako spor. Nie je.

Obe tvrdenia sú správne, len hovoria o dvoch rôznych veciach:

• § 100 ods. 2 hovorí o zapísaných údajoch — o samotnom zázname v registri. Tam rodné číslo naozaj byť nesmie a úrad má pravdu.
• § 100 ods. 3 hovorí o dokumentoch uložených v zbierke. Tam sa zverejní všetko, „aj vtedy, ak obsahuje inak nezverejňované údaje“ — a pravdu má ministerstvo, keď tvrdí, že zverejňuje na základe zákona.

Výsledok je, že ten istý údaj zákon na jednom mieste chráni a na druhom nariaďuje zverejniť. Nie je to spor o výklad — je to rozpor priamo v texte. A práve to je tá vada: norma, pri ktorej dva štátne orgány dospejú k opačnému záveru o tom istom rodnom čísle, nie je prísna ani odvážna. Je zle napísaná.

Preto sa aj minister aj dozorný orgán môžu odvolávať na to, že postupujú podľa zákona — a preto z toho nikto nevyvodí zodpovednosť. Zákon si tú zodpovednosť rozpustil sám v sebe. Rozpor v texte nie je detail pre právnikov; je to dôvod, prečo dáta odtiekli a prečo za to zatiaľ nikto nemôže.

A hneď dodajme to, čo z toho nevyplýva. Nevyplýva z toho, že je všetko v poriadku. Zistenie „je to v súlade so zákonom“ nie je obhajoba — je to opis toho, kto nesie zodpovednosť. Keď dáta vytečú kvôli chybe v kóde, zlyhal dodávateľ. Keď vytečú preto, že to tak niekto napísal do paragrafu a parlament to odhlasoval, zlyhal zákonodarca. Zákonnosť je v tomto prípade priťažujúca, nie poľahčujúca okolnosť.

Že je niečo prijaté v riadnom legislatívnom procese, nehovorí nič o tom, či je to dobré. Právna filozofia si túto lekciu odniesla z dvadsiateho storočia dosť draho a zhrnul ju Gustav Radbruch: zákon, ktorý sa dostane do neznesiteľného rozporu so spravodlivosťou, stráca nárok na poslušnosť práve preto, že je zákonom. Nasledujúca kapitola je preto o niečom inom než o tom, čo je v paragrafoch napísané. Je o tom, prečo je to napísané zle.

4.3 Prečo je ten zákon zlý

Nejde o štylistiku ani o nešikovnú formuláciu. Toto ustanovenie zlyháva na každom teste, ktorý by mal zásah do súkromia prejsť.

1. Register svoj účel plní aj bez toho. Obchodný register existuje kvôli právnej istote v obchodnom styku — aby tretia osoba vedela, kto je oprávnený konať za firmu a od kedy. Presne to hovorí § 7 o materiálnej publicite. Na tento účel stačí meno, funkcia, deň vzniku funkcie a nanajvýš dátum narodenia na odlíšenie menovcov. Rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa bydliska ani obrázok podpisu k právnej istote nepridávajú nič. Podpisový vzor navyše vznikol preto, aby si pravosť podpisu vedel overiť registrový súd a notár — nie ktokoľvek na internete. Zverejnený celému svetu dáva rádovo viac možností podpis sfalšovať než ho overiť. Zverejňuje sa teda niečo, čo deklarovanému cieľu neslúži — a to je definícia neprimeraného zásahu, nie jeho hraničný prípad.

V otázke rozsahu údajov to nie je len náš výklad — presne to hovorí aj Úrad na ochranu osobných údajov:

„Verejnosť obchodného registra má svoje miesto, obchodný styk potrebuje overiteľné údaje o firmách a ich zástupcoch. Rozsah zverejňovaných údajov však musí zodpovedať tomu, čo je na tento účel nevyhnutné, a minimálne rodné číslo medzi ne nepatrí.„

2. Existovalo lacnejšie a menej invazívne riešenie a štát ho nezvolil. Úrad na ochranu osobných údajov žiadal anonymizáciu listín pred zverejnením. Rodné číslo má pevný formát desiatich číslic so známou kontrolnou podmienkou — jeho automatické začiernenie je úloha na jeden regulárny výraz. Test proporcionality funguje tak, že ak rovnaký cieľ dosiahnete miernejším prostriedkom, ten prísnejší je neprípustný. Tu bol miernejší prostriedok technicky triviálny, výslovne navrhnutý dozorným orgánom — a nebol použitý.

3. Zákon odstránil obe brzdy naraz. Podľa § 6 ods. 1 sa listiny sprístupňujú bez preukázania právneho záujmu a bezplatne. Predtým existovali dve trecie plochy: museli ste mať dôvod a museli ste zaplatiť. Obe zmizli v tom istom odseku. Náklad na stiahnutie celej databázy klesol na nulu. Aj keby bolo zverejnenie jednej listiny obhájiteľné, hromadné a bezplatné sprístupnenie mení povahu spracúvania — presne toto bol dôvod, prečo Súdny dvor rozhodol tak, ako rozhodol vo veci Schecke.

4. Neexistuje záznam o tom, kto si čo stiahol. Nijaká autentifikácia znamená nijaký audit log. Keď sa o rok objaví celá databáza na darknete, nebude sa dať zistiť ani to, kedy bola stiahnutá, nieto kým. Systém je navrhnutý tak, že zneužitie je principiálne nevyšetriteľné.

5. Poradie krokov je obrátené. Rodné číslo sa na Slovensku v praxi nepoužíva len ako identifikátor, ale ako overovací údaj — kde všade konkrétne, rozoberáme nižšie. A práve preto záleží na tom, čo ide po čom: ak sa štát rozhodne, že rodné číslo má byť verejné, musí najprv odstaviť všetky systémy, ktoré ho používajú ako tajomstvo, a až potom ho zverejniť. Urobil to naopak. My sme mu pritom už v roku 2021 na eHranici predviedli, čo presne sa stane, keď rodné číslo pozná útočník. Zverejniť autentifikačný faktor skôr, než prestane byť autentifikačným faktorom, nie je odvážna transparentnosť — je to prevádzková chyba.

6. Škoda je nezvratná a zákon s tým nepočíta. Nemá odklad účinnosti, nemá mechanizmus nápravy, nemá možnosť dodatočne stiahnuť to, čo už odtieklo. Norma, ktorej následky sa nedajú vziať späť, musí prejsť podstatne prísnejším testom než norma, ktorá sa dá opraviť. Táto neprešla žiadnym.

7. Dotknutý sa tomu nemá ako vyhnúť. Bez zápisu do registra nemôžete viesť eseročku. Nie je tu súhlas, nie je tu opt-out, nie je tu alternatíva. Odkaz „ak chcete podnikať, musíte to strpieť“ preto nie je argument o dobrovoľnosti — je to opis nátlaku. A pripomeňme si vedľajší nález z kapitoly o e-faktúre: keď o výnimku zo štátneho zberu dát požiadala tajná služba, dostala ju. Pravidlo, z ktorého sa jeho vlastný autor vyníma, je priznaním, že je škodlivé.

8. Nikto za to nenesie následky. Sankciou pre ministerstvo je pokuta zaplatená z verejných peňazí jednému štátnemu orgánu druhým štátnym orgánom. Úradník, ktorý ten odsek napísal, poslanec, ktorý zaň zdvihol ruku, ani minister, ktorý ho obhajuje, neriskujú nič. Škoda zostáva na konateľoch a spoločníkoch, ktorí si ju nepýtali a nemôžu ju odvolať. Tam, kde chýba akékoľvek riziko pre rozhodujúceho, chýba aj dôvod byť opatrný.

4.4 Aké z toho plynú následky

Dopady nezostávajú u dotknutých jednotlivcov. Zasahujú celé podnikateľské prostredie:

• Racionálnou reakciou podnikateľa je odísť. Ak vás zápis do slovenského registra stojí rodné číslo, adresu bydliska a podpisový vzor, a v susedných krajinách nie, ekonomicky správna odpoveď je založiť firmu inde alebo použiť nominee štruktúru. Zákon tak poškodzuje presne to prostredie, ktorému má register slúžiť.
• Slovensko sa stalo mäkkým cieľom. Vznikol overený, štátom garantovaný a strojovo spracovateľný zoznam ekonomicky aktívnych ľudí spolu s adresami bydliska. Pre cudziu spravodajskú službu aj pre organizovaný zločin je to hotový podklad na výber cieľov — bez jediného útoku, bez jediného exploitu.
• Rodné číslo prestalo fungovať ako overovací faktor pre celý súkromný sektor. Každá banka, poisťovňa, operátor a e-shop, ktorý ho používal na overenie totožnosti, má odteraz rozbitú kontrolu a musí ju prerobiť. Náklady na to znáša súkromný sektor, rozhodnutie urobil štát a stratu z podvodov, ktoré medzitým prejdú, zaplatia firmy a ich klienti.
• Zhoršuje sa vyjednávacia pozícia obete. Pri sporoch o neoprávnený prevod či falšovaný podpis bude druhá strana argumentovať, že údaje boli verejné a poškodený si ich mal lepšie strážiť. Štát tým, že údaje zverejnil, presunul dôkazné bremeno na toho, komu ich zobral.
• Klesá dôvera v e-government ako taký. Každý ďalší štátny systém — digitálne euro, e-faktúra, EUDI peňaženka — teraz štartuje s históriou, v ktorej štát zverejnil rodné čísla vlastných občanov a odkázal im, že to majú strpieť. To nie je nálada, ktorú treba prekonať komunikáciou. To je racionálny záver z dôkazov.

Zhrnuté: register mal chrániť právnu istotu v obchodnom styku. Namiesto toho vážne ohrozil súkromie a bezpečnosť každého konateľa a spoločníka na Slovensku, a to spôsobom, ktorý si útočník nemusí nijako zaslúžiť ani nijako skrývať. To, že to má oporu v zákone, ktorý si na to štát sám schválil, na tom nemení nič — okrem toho, že je jasné, koho sa treba pýtať.

4.5 Ako sa to dá zneužiť

Poďme konkrétne. Čo presne útočník získa a čo s tým vie spraviť.

Balík na jednu osobu: meno a priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu, overený vzor vlastnoručného podpisu, obchodný podiel a jeho hodnota, história zmien vo firme, účtovné závierky. Na darknete stálo v roku 2019 zloženie oveľa chudobnejšie 45 dolárov. Teraz je zadarmo, legálne a s garanciou pravosti od štátu.

1. Krádež identity a prevzatie firmy. Kombinácia overeného podpisového vzoru, rodného čísla a čísla dokladu je presne to, čo potrebujete na výrobu presvedčivého falzifikátu. Zápisnica z valného zhromaždenia, zmluva o prevode obchodného podielu, plnomocenstvo — všetko sú listiny, kde sa pravosť podpisu porovnáva práve so vzorom, ktorý je teraz verejný. Zákonodarca si tento problém čiastočne uvedomil a novelou pritvrdil požiadavky na notárske zápisnice pri niektorých rozhodnutiach, ale podpisové vzory zverejnil.

2. Rodné číslo ako kľúč k zvyšku vášho života. Toto je bod, kvôli ktorému je celá kapitola 3 tohto článku dôležitá. My sme štátu prakticky dokázali, že kto pozná rodné číslo, dostane sa k zdravotným údajom občana. Rodné číslo je zároveň bežný „overovací“ údaj v telefonických call centrách bánk a poisťovní, v Sociálnej poisťovni, u zdravotných poisťovní, u operátorov a na desiatkach štátnych portálov. Je to údaj, ktorý sa v slovenskej praxi používa ako tajomstvo, hoci nikdy tajomstvom nemal byť. Štát ho práve zverejnil pre všetkých konateľov a spoločníkov naraz.

3. Sociálne inžinierstvo s dokonalým krytím. Útočník, ktorý pri telefonáte pozná vaše rodné číslo, číslo občianskeho, adresu a presnú štruktúru vašej firmy, je nerozoznateľný od legitímneho volajúceho. Pridajte hlasový deepfake — technológiu, ktorá dnes potrebuje tridsať sekúnd nahrávky — a máte útok, ktorý neodhalí ani školená obeť. Toto nie je hypotéza; je to štandardný scenár pri fraude s prevodmi peňazí.

4. Fyzická bezpečnosť. V zbierke je adresa trvalého pobytu spolu s hodnotou obchodného podielu. Inými slovami: zoznam ľudí zoradený podľa majetku, s adresou domov. Pre podnikateľa v krypte je to doslova cieľový zoznam pre takzvaný wrench attack — lúpežné prepadnutie s vynútením prístupu k peňaženke. Pre novinára, aktivistu či advokáta s vlastnou s.r.o. je to nástroj na zastrašovanie.

5. Hromadné stiahnutie a korelácia. Register nie je chránený proti systematickému sťahovaniu. Ktokoľvek — vrátane spravodajských služieb cudzích štátov, konkurencie alebo organizovaného zločinu — si vie stiahnuť celú zbierku listín a spojiť ju s tým, čo už koluje: s únikom NCZI, s katastrom, s registrom partnerov verejného sektora, s únikmi z burz. Veľké jazykové modely dnes zvládnu extrakciu údajov zo skenovaných dokumentov v priemyselnom meradle za pár desiatok eur. To, čo bolo pred piatimi rokmi projektom pre tím analytikov, je dnes víkendový skript.

6. Konkurenčné spravodajstvo. Účtovné závierky, štruktúra vlastníctva, historické zmeny a podpisové vzory na jednom mieste — a k tomu od januára 2027 e-faktúra s názvom každej fakturovanej položky. Kombinácia týchto dvoch dátových tokov je najlepší nástroj na priemyselnú špionáž, aký kedy slovenský štát postavil.

7. Rodné číslo sa nedá zmeniť. Toto je asi najdôležitejšia vec na celom prípade. Heslo si zmeníte. Kartu si necháte zablokovať. Občiansky preukaz si vymeníte. Rodné číslo máte doživotne. Aj keby ministerstvo zajtra portál vyplo a zákon novelizovalo, dáta, ktoré sa medzičasom stiahli, zostanú v obehu navždy. Toto je nezvratný únik. Nedá sa vziať späť, dá sa už len zdokumentovať.

4.6 Ako na to reagoval štát

Minister spravodlivosti Boris Susko podnikateľom odkázal, že to musia strpieť a že tie údaje boli dostupné aj doteraz — cez osobnú návštevu registrového súdu alebo európske systémy. Zmenila sa vraj len forma sprístupnenia.

Tento argument je technicky nesprávny a v bezpečnosti ho poznáme desaťročia. Rozdiel medzi „dostupné po ceste na súd a zaplatení poplatku“ a „dostupné celému internetu zadarmo a hromadne“ nie je formálny. Je to rozdiel medzi obscurity a exposure, medzi jednotkami dopytov ročne a miliónmi. Presne tento rozdiel je dôvodom, prečo Súdny dvor EÚ v prípade C-92/09 Schecke zrušil plošné zverejňovanie príjemcov poľnohospodárskych dotácií ako neproporcionálne — hoci aj tam išlo „len“ o údaje, ktoré štát už mal. A prečo v prípade C-398/15 Manni, ktorý sa týkal priamo obchodného registra, konštatoval, že verejnosť registra nie je bezbrehá a členské štáty musia vedieť prístup obmedziť.

Ministerstvo spravodlivosti sa oprelo o čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR — spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti. Je to kruhový argument v čistej podobe: je to legálne, lebo sme si na to napísali zákon. GDPR pritom v čl. 6 ods. 3 vyžaduje, aby taký zákon sledoval cieľ vo verejnom záujme a bol primeraný sledovanému cieľu. Na otázku, aký verejný záujem si vyžaduje, aby si ktokoľvek z druhého konca sveta — alebo váš konkurent o ulicu ďalej — stiahol rodné číslo a podpisový vzor slovenského živnostníka, odpoveď nezaznela.

Úrad na ochranu osobných údajov medzitým začal konanie voči ministerstvu. Jeho stanovisko — že zákon zverejňovanie rodných čísel neumožňuje a listiny mali byť pred zverejnením anonymizované — sme rozobrali vyššie: platí pre zapísané údaje, kým § 100 ods. 3 hovorí o listinách a nariaďuje opak. Práve preto sa ministerstvo aj dozorný orgán dokážu dovolávať toho istého zákona.

Podstatné je načasovanie. Zákon nadobudol účinnosť v pondelok 17. augusta. V utorok 18. augusta na rozsah zverejnených údajov upozornilo Živé.sk a úrad podľa vlastného vyjadrenia situáciu preveroval v utorok večer — teda až vtedy, keď sa naň obrátili novinári. Konanie oznámil v stredu. Dozorný orgán, ktorý sa o rozsahu zverejnených údajov dozvie z novín deň po tom, ako zákon nadobudol účinnosť, zjavne nevedel, čo sa chystá — hoci zákon prešiel celým legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania. A pri nezvratnom úniku je začať konať až po ňom neskoro z definície.

Zhrnuté: ministerstvo tvrdí, že postupuje podľa zákona. Dozorný orgán tvrdí, že zákon to nedovoľuje. A minister povedal, že meniť sa nič nebude. Kým sa tí dvaja dohodnú, listiny zostávajú online — a každý deň, o ktorý sa to natiahne, je ďalší deň, počas ktorého si ich môže ktokoľvek stiahnuť.

V tom je celý rozdiel medzi sporom o výklad a sporom o dáta. Spor o výklad sa dá rozhodnúť kedykoľvek — o rok, o tri, keď súd povie svoje. Spor o dáta má zmysel len dovtedy, kým sa tie dáta nestihnú skopírovať. Potom je akékoľvek rozhodnutie už len úradným záznamom o niečom, čo sa stalo.

5. Nový dôkaz: štát si to riziko ani raz nespočítal

Doteraz sme argumentovali tým, čo v zákonoch stojí. Teraz máme aj to, čo v nich nestojí — a máme to čierne na bielom, podpísané.

Štvrtého augusta 2026 sme podali na Ministerstvo financií SR žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Položili sme tri otázky týkajúce sa zákona č. 385/2025 Z. z. o e-faktúre. Osemnásteho augusta 2026 prišla odpoveď č. INF/000270/2026-11, podpísaná riaditeľkou kancelárie ministra.

Otázky a odpovede boli tieto:

1. Bolo vypracované posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA) podľa čl. 35 GDPR?
   Odpoveď: „nebolo vypracované posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA) podľa čl. 35 nariadenia (EÚ) 2016/679 (GDPR), vrátane posúdenia v zmysle čl. 35 ods. 10 GDPR ako súčasti prijímania právneho základu. Vykonávacie opatrenia neboli prijaté.“
2. Konzultovalo ministerstvo návrh s Úradom na ochranu osobných údajov SR nad rámec pripomienkového konania?
   Odpoveď: „ministerstvo financií nekonzultovalo návrh s Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.“
3. Bol vykonaný test proporcionality zásahu do práva na ochranu osobných údajov podľa čl. 6 ods. 3 a čl. 23 ods. 2 GDPR — najmä vo vzťahu k rozsahu oznamovaných údajov podľa § 85o ods. 9 a 10, teda k menu a priezvisku odberateľa a druhu tovaru a služby?
   Odpoveď: „test proporcionality zásahu do práva na ochranu osobných údajov (…) nebol vykonaný.“

Tri otázky, tri odpovede, jeden záver: nič z toho neurobili.

Pripomeňme, o akom systéme sa bavíme. Od 1. januára 2027 bude ním povinne pretekať každá faktúra každej slovenskej firmy — meno odberateľa, druh tovaru, suma, čas. Pol milióna subjektov. Desiatky súkromných sprostredkovateľov bez zákonnej povinnosti mlčanlivosti. Údaje putujúce Finančnej správe takmer v reálnom čase, bez zákonnej lehoty uchovávania a s automatizovanými prístupmi, ktoré sa v spise daňového subjektu ani neevidujú.

A za celý legislatívny proces si nikto na ministerstve ani raz nesadol a nespočítal, aké riziko to pre firmy a ich klientov predstavuje. Žiadna analýza. Žiadna konzultácia s dozorným orgánom. Žiadny test, či štát vôbec potrebuje vedieť, čo ste komu predali.

Pritom čl. 35 ods. 10 GDPR existuje presne pre túto situáciu: ak sa spracúvanie zakladá na zákone, posúdenie vplyvu sa má vykonať v rámci prijímania toho zákona. Nie potom. A čl. 6 ods. 3 vyžaduje, aby taký zákon bol primeraný sledovanému cieľu — čo bez testu proporcionality nikto nezistí, lebo test proporcionality je ten spôsob, ako sa to zisťuje.

Toto nie je opomenutie úradníka. Toto je systémový postoj: súkromie občanov a firiem sa pri stavbe štátneho sledovacieho systému nepovažuje za veličinu, ktorú treba vôbec merať. Rovnaký postoj sme videli pri eKase, ktorá bez akejkoľvek verejnej analýzy vplyvu začala Finančnej správe posielať GPS súradnice a názvy položiek z nákupov občanov. Rovnaký pri obchodnom registri, kde ministerstvo listiny zverejnilo bez anonymizácie napriek tomu, že dozorný orgán ju považuje za povinnú — a nikde nedoložilo, že by dopad na dotknuté osoby vopred posudzovalo. Rovnaký pri e-faktúre, kde sa ho nikto neopýtal ani raz.

A teraz to najlepšie. V pripomienkovom konaní k tomu istému zákonu žiadala Slovenská advokátska komora ochranu identity klientov — zamietnuté. SIS žiadala, aby údaje o jej vlastných nákupoch do systému nechodili, lebo systém je podľa nej „neúmerné bezpečnostné riziko“ — schválené.

Štát teda to riziko pozná dokonale. Vie ho pomenovať vlastnými slovami a vie sa pred ním ochrániť. Len nepovažoval za potrebné spočítať, čo urobí vám.

6. A to je len jedna tehla: regulačný perimeter 2025–2029

Obchodný register ani e-faktúra nie sú izolované incidenty. Sú to dve tehly v múre, ktorý sa v rokoch 2025 až 2029 uzatvára okolo peňazí, komunikácie aj samotného prístupu k informáciám. Prehľad tohto regulačného perimetra tvorí základ mojej prednášky Technológie slobody 2026:

• Age Control (2025–2026). UK Online Safety Act a nadväzujúce EÚ pravidlá podmieňujú prístup k obsahu overením veku. Aplikácia EÚ na overovanie veku sa má nasadiť do konca roka 2026 a napojiť na EUDI Wallet. Marketing hovorí o zero-knowledge dôkazoch. Realita, na ktorú upozorňuje EDRi, je normalizácia toho, že na prístup k internetu potrebujete štátom vydanú identitu.
• Chat Control. Dočasná derogácia umožňujúca plošné skenovanie súkromných správ prešla 9. júla 2026 — a to napriek tomu, že väčšina hlasujúcich europoslancov bola proti (314 : 276), len nedosiahla potrebnú absolútnu väčšinu 361 hlasov. Platí do roku 2028. Trvalé nariadenie CSAR sa dojednáva ďalej. Zapamätajte si ten mechanizmus: sledovanie neprešlo preto, že ho niekto chcel, ale preto, že na jeho zastavenie nestačila väčšina.
• Digitálne euro. Pilot ECB štartuje v druhej polovici roka 2027 s 36 poskytovateľmi platobných služieb, prvá emisia najskôr v roku 2029. Slovensko je v prvej fáze. ECB testovala scenáre držby do 3 000 EUR na osobu. Oficiálne to nemá byť programovateľné. Technicky to programovateľné je — a limit držby, ktorý sa dá revidovať každé dva roky, je programovateľnosť v priamom prenose.
• AMLR (účinnosť 10. 7. 2027). Strop hotovostných platieb 10 000 EUR, povinná identifikácia od 3 000 EUR, zákaz privacy coinov a anonymných účtov na regulovaných platformách. Právo platiť anonymne sa v EÚ končí zákonom, nie technológiou.
• DAC-8. Automatický reporting kryptozostatkov daňovým úradom. Od roku 2026 platné.
• Povinná registrácia SIM kariet. Podľa zákona č. 452/2021 Z. z. si na Slovensku neaktivujete ani predplatenú kartu bez občianskeho preukazu alebo pasu. Operátor — a sprostredkovane štát — tak vie, kto komu volá a odkiaľ, pretože poloha telefónu sa dá určiť trianguláciou aj bez GPS. Štúdia GSMA aj prehľad Privacy International zhodne konštatujú, že súvislosť medzi registráciou SIM a objasnenosťou trestných činov sa nepreukázala. V Českej republike si anonymnú SIM kúpite dodnes a funguje aj u nás — takže opatrenie nezastaví nikoho okrem bežného občana.
• eKasa. Slovenská implementácia posiela Finančnej správe GPS súradnice pokladnice a všetky položky nákupu vrátane popisu — teda čo presne ste si kúpili, kedy a kde. V Českej republike sa v rámci EET posielali len súhrnné údaje. Aplikácia „Over doklad“ pritom vráti celý obsah nákupu komukoľvek, kto pozná ID dokladu. Rozobrali sme to v článku e-Kasa — ďalší malý krok k veľkej finančnej diktatúre na Slovensku. A keď sme sa pozreli na jej bezpečnosť, emulovali sme chránený dátový modul, pretože komunikácia s ním nebola šifrovaná. Občan je sledovaný do poslednej položky, podvodník má voľno.
• e-Faktúra. Od 1. januára 2027 musí každá faktúra medzi slovenskými firmami prejsť ako štruktúrované XML cez certifikovanú súkromnú firmu a Finančná správa dostane názov každej fakturovanej položky a meno odberateľa takmer v reálnom čase. Týka sa to 530 726 subjektov. Zákon č. 385/2025 Z. z. neobsahuje ani jednu zmienku o ochrane osobných údajov — jediný výskyt reťazca „osobn“ je „osobné motorové vozidlo“. Digitálni poštári nemajú zákonnú povinnosť mlčanlivosti ani limit uchovávania dát. Ako sa v tom istom pripomienkovom konaní pochodilo advokátom a ako tajnej službe a čo nám k tomuto zákonu písomne potvrdilo Ministerstvo financií, je v predchádzajúcej kapitole. Detaily v článkoch Proti e-faktúre: Firemný Štokholmský syndróm a eFaktúra vs. GDPR a profesijná mlčanlivosť.
• Centrálny register účtov (zákon č. 123/2022 Z. z.) dáva polícii, Finančnej správe, SIS aj Vojenskému spravodajstvu prehľad o tom, kde máte účty. Bankové tajomstvo, ako sa učilo na ekonómii, prestalo existovať.
• Cenzúra internetu. Finančná správa roky vedie zoznam zakázaných stránok, ktoré musí blokovať každý poskytovateľ pripojenia, a zoznam sa rozrastá. Technicky ide o DNS blacklist, teda o infraštruktúru, na ktorú sa nová položka pridáva jedným riadkom.

7. Toto sme popisovali už v roku 2019

S Jurajom Bednárom sme na tento vzorec upozorňovali v sérii článkov Ako sa Slovensko pripravuje na zavedenie diktatúry čínskeho typu. Prvý diel vyšiel v novembri 2019 a už vtedy sme popísali internetovú cenzúru, eKasu, sledovanie a blokovanie finančných tokov, sledovanie polohy cez mobil, zákaz anonymných SIM a platobných kariet a obmedzovanie hotovosti:

• I. diel — technologické piliere digitálnej diktatúry (november 2019)
• II. diel — ako pandémia posilnila autoritatívnosť štátov (apríl 2020)
• III. diel — útok Rady EÚ na šifrovanie (november 2020)
• IV. diel — Nástup Ministerstva pravdy a rozširovanie cenzúry (november 2020)

Rovnakú tému som prednášal aj na konferencii ITAPA. Kľúčová veta z prvého dielu znie po necelých siedmich rokoch takto:

„Prepojením týchto technológií v prípade, že v demokratických voľbách zvíťazí ‚nesprávna‘ strana, je možné nielen diktatúru čínskeho typu zaviesť behom pár mesiacov, ale takáto vláda už bude mať zozbierané dáta z minulosti, ktoré môže začať okamžite používať.“

Toto je najdôležitejšia optika na celý článok. Otázka nikdy neznie „dôverujem tejto vláde?“. Otázka znie: čo sa s touto databázou stane o dve volebné obdobia? Databáza, ktorá dnes slúži na transparentnosť podnikania, je zajtra zoznam. Zoznam sa nedá odzbierať.

8. Paradox: autor GDPR je najväčší narušiteľ súkromia

Zhrňme to, čo sme práve prešli.

Európska únia napísala GDPR — najambicióznejšiu reguláciu ochrany osobných údajov na svete. Prinútila každý e-shop, blog a občianske združenie riešiť súhlasy, záznamy o spracovateľských činnostiach, posúdenia vplyvu a zodpovedné osoby. Za nesplnenie hrozia pokuty do 4 % globálneho obratu.

Tá istá Európska únia v tom istom období zaviedla plošné skenovanie súkromných správ, prípravu centrálnej digitálnej meny s limitmi držby, povinné overovanie veku pri prístupe k obsahu, zákaz anonymných platobných prostriedkov a automatický reporting finančných zostatkov.

A ten istý slovenský štát, ktorý pokutuje firmy za nedostatočne zabezpečený zoznam e-mailov, práve zverejnil rodné čísla, adresy a podpisové vzory vlastných občanov — a ich ministrovi na to stačila veta, že to musia strpieť.

GDPR nie je ochrana občana pred štátom. GDPR je regulácia, ktorou štát reguluje súkromný sektor a zo sledovania sa vyníma sám — cez výnimky pre daňové, štatistické a bezpečnostné účely. Preto sme článok o tom, prečo aj napriek GDPR prichádzame o súkromie, písali už v roku 2021. Odvtedy sa nezmenilo nič, len sa zväčšil objem dát.

Ten paradox nie je náhoda ani pokrytectvo jednotlivcov. Je to štrukturálna vlastnosť: subjekt, ktorý píše pravidlá ochrany súkromia, je zároveň najväčším zberateľom údajov a jediný sa môže z vlastných pravidiel vyňať zákonom. Očakávať od neho, že bude chrániť vaše súkromie, je ako očakávať od hráča, že bude rozhodovať vlastný zápas.

9. Čo s tým: nespoliehajte sa na štát

Ak sme sa za takmer dvadsať rokov v tejto branži niečo naučili, tak toto: súkromie, ktoré závisí od dobrej vôle štátu, nie je súkromie. Je to dočasné povolenie. Odoberá sa novelou.

Jediné súkromie, ktoré vydrží, je to, ktoré nezávisí od nikoho povolenia — matematické, decentralizované, bez prostredníka, ktorého sa dá donútiť reportovať alebo vypnúť. Presne o tom je moja prednáška Technológie slobody 2026 z bratislavského Lunarpunku. Jej téza je jednoduchá:

Regulácia je perimeter. Sloboda sa navrhuje mimo neho. Disruptívne technológie s perimetrom nebojujú — sú postavené tak, že doň nespadajú. Nekustodiálne, decentralizované, bez prostredníka, self-hosted, open-weight. Niet koho licencovať, koho nútiť reportovať, koho vypnúť.

Ak ste konateľ alebo spoločník: čo spraviť tento týždeň

Toto je triáž pre toho, koho sa to týka osobne. Stratégia nasleduje hneď za ňou.

1. Zistite, čo je o vás vonku. Na novom portáli obchodného registra si nájdite vlastnú firmu a prejdite listiny, ktoré ste kedy do zbierky ukladali. Kým neviete, čo presne je zverejnené — či len rodné číslo, alebo aj číslo dokladu a podpisový vzor — neviete, čo máte riešiť.
2. Vypovedzte rodnému číslu dôveru — a povedzte to tým, ktorí ho používajú. Rodné číslo už nemôže byť overovacím údajom. Kontaktujte banku, zdravotnú aj komerčnú poisťovňu, mobilného operátora, správcu, účtovníka a všetkých ostatných, ktorí ním po telefóne alebo e-mailom overujú vašu totožnosť, a žiadajte, aby ho nahradili iným overovacím faktorom — heslom k účtu, callbackom na overené číslo, potvrdením v aplikácii. Ak vám niekto povie, že „rodné číslo predsa nikto iný nepozná“, pošlite mu tento článok.
3. Podajte podnet na Úrad na ochranu osobných údajov. Slúži na to návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov, ku ktorému úrad zverejňuje aj vzorový formulár. Konanie voči ministerstvu už beží, ale podnet dotknutej osoby má inú váhu než mediálna kritika — je to uplatnenie vášho práva a rozširuje spis. Zároveň máte právo na informáciu, aké vaše údaje sú spracúvané a na akom právnom základe.
4. Rozlišujte sídlo firmy a svoje bydlisko. Toto sú dva rôzne údaje a rieši sa každý inak. Sídlo si viete zmeniť na virtuálnu adresu prakticky kedykoľvek a je to najlacnejšie opatrenie, aké tu existuje — ak dnes podnikáte na domácej adrese, je to prvá vec, ktorú treba zmeniť. Bydlisko konateľa register vyžaduje a zbaviť sa ho zápisom nedá; zmena trvalého pobytu je vážny krok s daňovými a doručovacími dôsledkami, ktorý nerobte kvôli jednému článku — ale ak ho aj tak zvažujete, viete teraz o dôvod viac.
5. Rátajte s tým, že sa vám ozvú. Podvodník, ktorý pozná vaše rodné číslo, adresu a štruktúru firmy, znie dôveryhodne. Dohodnite si s účtovníkom, bankou a kolegami, ktorí schvaľujú platby, overovací postup mimo telefónu a e-mailu — a dohodnite si ho teraz, nie až keď príde prvá „urgentná“ požiadavka na prevod.

To bola triáž. Teraz to podstatnejšie — nástroje, ktoré vaše súkromie prestanú viazať na to, čo si štát práve zaumienil. Zoradené podľa toho, koľko vám vrátia za vynaložené úsilie:

Peniaze

• Anonymné kryptomeny — Monero, Zcash, prípadne atomic swapy medzi nimi a bitcoinom. AMLR ich od júla 2027 zakáže na regulovaných platformách. To je presne dôvod, prečo sa ich oplatí vedieť použiť mimo nich.
• Non-KYC nástroje — nekustodiálne P2P trhy typu Peer.xyz (fiat ↔ krypto cez Revolut, Wise či PayPal s dôkazom zkTLS, bez burzy), Bitblik (bitcoin na hotovosť z bankomatu), RoboSats, Bisq, Vexl. Žiadne KYC znamená žiadny honeypot, ktorý môže uniknúť.
• Vlastná platobná brána — CashuPayServer beží na najlacnejšom PHP hostingu a robí z vás neregulovaného prostredníka pre seba samého. Chaumian e-cash so slepými podpismi znamená, že ani mint nevie, kto platí.
• Self-custody stablecoiny a hotovosť namiesto digitálneho eura. Hotovosť je jediný platobný prostriedok, ktorý neposiela nikam nič.

Komunikácia

• Signal (nástupca Whisper Systems) ako minimum pre bežnú komunikáciu, SimpleX tam, kde vám prekáža aj metadátová stopa telefónneho čísla. End-to-end šifrovanie je jediná vec, ktorú Chat Control zatiaľ nedokázal prelomiť — a preto naň EÚ tlačí ďalej.
• Nostr ako komunikačná a publikačná vrstva bez centrálneho prevádzkovateľa, Meshtastic a Reticulum tam, kde nechcete závisieť ani od operátora.
• GrapheneOS namiesto stock Androidu, Tor a VPN ako základná hygiena. VPN je mimochodom aj najjednoduchšia odpoveď na Age Control.
• Lokálne LLM a open-weight modely namiesto cloudových. To, čo sa modelu spýtate, je citlivejšie než história prehliadača.

Podnikanie

A teraz nepríjemný záver pre slovenských podnikateľov, ktorý po 17. auguste 2026 nemá zmysel obchádzať:

Podnikať na Slovensku je bezpečnostné riziko pre súkromie podnikateľa. Nie metaforicky. Doslovne. Zápisom do slovenského obchodného registra dnes odovzdávate rodné číslo, adresu bydliska, číslo dokladu a overený podpisový vzor do verejne a bezplatne stiahnuteľnej databázy — a nedostanete za to nič, čo by ste inde nedostali bez toho.

• Zahraničné jurisdikcie s vyššou mierou súkromia. Existujú krajiny, kde register neobsahuje rodné čísla ani podpisové vzory a kde sa prístup k listinám viaže na preukázaný právny záujem. Rozdiel v ochrane je rádový.
• Nominee direktori a nominee shareholderi. Ak je vo verejnom registri uvedený nominee, potom vyhackovaný, leaknutý alebo štátom omylom zverejnený obchodný register nemôže ohroziť vaše súkromie, pretože vaše údaje v ňom nikdy neboli. Toto nie je únik pred zodpovednosťou — daňové a AML povinnosti platia ďalej a skutočný vlastník je známy tomu, komu má byť. Je to oddelenie povinnosti byť identifikovaný voči orgánom od povinnosti byť identifikovaný voči celému internetu. Práve túto hranicu slovenský zákonodarca práve zotrel.
• Vyhýbajte sa štátnym sledovacím technológiám, kde sa dá. Digitálne euro nie je povinné — hotovosť a samoúschova sú stále legálne. Model podnikania, ktorý nepotrebuje eKasu ani e-faktúru, je dnes konkurenčná výhoda v oblasti ochrany dát, nie výstrednosť.
• Nepracujte pre štát. V Nethembe držíme iniciatívu „Nepracujeme pre štát“ už roky. Systémy opísané vyššie niekto postavil. Boli to firmy, ktoré sa rozhodli, že zákazka je dôležitejšia ako to, čo tá zákazka robí ľuďom.

A hlavne: disruptívne technológie

Petície, pripomienkové konania a ústavné sťažnosti majú zmysel a treba ich robiť. Ale ich úspešnosť za posledných desať rokov si zhrňte sami: eKasa je nasadená, e-faktúra príde, Chat Control prešiel napriek väčšine proti, register je vonku a minister odkazuje, že to máte strpieť.

Čo naopak funguje spoľahlivo, je technológia, ktorá reguláciu robí bezpredmetnou. Šifrovanie sa nedá zakázať — dokázalo sa to v deväťdesiatych rokoch, keď USA klasifikovali export kryptografie ako export zbraní a PGP sa dostalo do Európy vytlačené v knihe, naskenované a skompilované. Nekustodiálnu burzu bez prevádzkovateľa nie je komu odobrať licenciu. Peer-to-peer platbu bez prostredníka nie je koho donútiť reportovať. Model s otvorenými váhami bežiaci na vašom notebooku nie je komu vypnúť.

Toto nie je únik z reality. Toto je jediná stratégia, ktorá za posledných tridsať rokov empiricky fungovala.

Záver

V roku 2015 sme napísali, že najväčšou hrozbou pre súkromie občanov na Slovensku je tajná služba. Bola to pravda — ale zďaleka nie celá.

Tajná služba aspoň potrebuje súdny príkaz a snaží sa nebyť videná. Ministerstvo spravodlivosti v auguste 2026 nepotrebovalo nič — zverejnilo rodné čísla, adresy a podpisové vzory konateľov a spoločníkov na základe zákona, ktorý si na to samo pripravilo, s právnym titulom prevzatým z GDPR, a keď sa ozvala kritika, odkázalo dotknutým, že ak chcú podnikať, musia to strpieť.

V roku 2021 sme štátu dokázali, že kto pozná rodné číslo, dostane sa k zdravotným údajom občana. Štát nás za to poslal na políciu. O päť rokov neskôr tie rodné čísla zverejnil sám.

A keď sme sa Ministerstva financií opýtali, či pri stavbe systému, ktorým má od roku 2027 pretekať každá faktúra každej slovenskej firmy, niekto vôbec posúdil dopad na súkromie, odpovedalo písomne a bez rozpakov: nebolo vypracované, nekonzultovalo, nebol vykonaný. Nie je to nedbanlivosť jedného úradu. Je to zistenie o tom, akú váhu má súkromie občana pri stavbe štátnej infraštruktúry — nulovú, pokiaľ nejde o súkromie tajnej služby.

Najväčšou hrozbou pre vaše súkromie nie je hacker. Je to inštitúcia, ktorá píše pravidlá ochrany súkromia, vyníma sa z nich zákonom a nenesie za ich porušenie žiadne osobné dôsledky.

Preto sa na štát v otázke súkromia nedá spoliehať — ani na ten, ktorý má najlepšiu reguláciu na svete. Súkromie si musíme postaviť sami: z kryptografie, z decentralizovaných protokolov, z non-KYC nástrojov, z jurisdikcií, ktoré nezverejňujú rodné čísla, a z technológií, ktoré nemajú prostredníka, na ktorého by sa dalo zatlačiť.

Ak ste konateľ alebo spoločník, začnite tým, čo sa dá spraviť tento týždeň: pozrite si, čo je o vás v registri, a povedzte banke, poisťovni a operátorovi, že rodné číslo už nie je overovací údaj. Zvyšok je beh na dlhú trať — ale ten prvý krok nevyžaduje nič okrem hodiny času.

Rodné číslo si totiž nezmeníte. Vládu áno — ale databáza, ktorú vám po sebe nechá, tam zostane.